Drevené kostolíky – dedičstvo východného Slovenska

Práve preto má dnes mnoho podôb a tvárí. V priebehu dlhých stáročí vznikali tu cenné pamiatky, z ktorých mnohé nesporne patria do klenotnice svetovej kultúry. Jej významnou súčasťou sú drevené kostolíky, ktoré sa svojou originalitou zaradili medzi národné kultúrne pamiatky.
Celkovo bolo v roku 1968 na Slovensku vyhlásených za Národnú kultúrnu pamiatku 27 drevených kostolíkov východného rítu - cirkví zo Šariša a Horného Zemplína v rusínsko-ukrajinskej oblasti severovýchodného Slovenska. Je zaujímavé, že vo väčšine týchto chrámov sa dodnes konajú bohoslužby. V okrese Snina je to 5 chrámov (Uličské Krivé, Topoľa, Ruský Potok, Kalná Roztoka , Hrabová Roztoka), v okrese Sobrance 2 chrámy (Inovce, Ruská Bystrá), v okrese Svidník 11 chrámov (Bodružal, Miroľa, Príkra, Šemetkovce, Korejovce, Hunkovce, Krajné Čierno, Dobroslava, Nižný Komárnik, Ladomirová), v okrese Stropkov 1 chrám (Potoky) v okrese Prešov 1 chrám (Brežany), v okrese Bardejov 7 chrámov (Jedlinka, Kožany, Krivé, Tročany, Frička, Lukov-Venécia), v okrese Stará Ľubovňa 1 chrám (Hraničné).
Väčšina z nich pochádza zo 17. a 18. storočia. Zo starších období sa nám nezachovali, pretože boli postavené z materiálu, ktorý je málo odolný proti poveternostným a iným nepriaznivým vplyvom. Všetky drevené chrámy obcí majú dominantné postavenie. Sú situované spravidla na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných miestach. Súčasťou ich areálov zvyknú byť aj neveľké cintoríny Celý areál obklopuje zrubová alebo kamenná ohrada so vstupnou bránkou zastrešenou šindľom. Tento architektonický súbor v mnohých prípadoch vhodne doplňuje drevená zvonica. Drevené kostolíky na východnom Slovensku majú zrubovú základnú konštrukciu. Okrem pravouhlých pôdorysov sa môžeme často stretnúť i s mnohouholnými tvarmi budov. Ďalšou charakteristickou a zároveň veľmi zaujímavou črtou kostolíkov je to, že pri ich výstavbe robotníci nepožívali žiadne klince. Pre drevené kostolíky v tejto oblasti je typická ich trojdielnosť, ktorá zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Trojitosť priestoru je aj navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží. Jedinečné a priam očarujúce sú interiéry týchto kostolíkov. Pôvodne boli bohato zdobené nástennými a stropnými maľbami, ktoré sa opierajú o námety z evanjelia. Najvýznamnejšou a nevyhnutnou súčasťou drevených kostolíkov je ikonostas, t. j. drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu.
Najznámejšími z týchto chrámov sú drevené kostolíky vo Svidníku. Miroľa je drevený chrám východného obradu Ochrany Bohorodičky . Bol postavený v roku 1770. Je to zrubový trojpriestorový objekt. Pred ním je drevená vstupná bránka s osembokou nízkou strieškou, pokrytou šindľom. Dobroslava, Drevený chrám východného obradu sv. Paraskievy bol postavený v roku 1705, opravovaný v roku 1880. V roku 1932 boli k objektu pristavané dve boční kaplnky, ďalej opravovaný v roku 1949 a 1970. Je to zrubová, trojpriestorová budova s novou priečnou loďou na vysokej kamennej podmurovke. Bodružal je chrámom sv. Mikuláša, bol postavený v roku 1658. Zvláštnosťou ďalšieho chrámu Ladomirova je, že bol postavený v roku 1742, a to bez jediného klinca. Aj ďalších šesť chrámov bolo postavených v 18. storočí, postupne Krajne Čierno ( Chrám sv. Bazila Veľkého ), Potoky ( Cjrám sv. Paraskievy ) v roku 1773, Korejovce ( Chrám Ochrany Bohorodičky) v roku 1764, Príkra ( Chrám sv. Michala Archanjela ) v roku 1777, Šemetkovce (Chrám sv. Michala Archanjela ) v 1752 a Hunkovce ( Chrám zosnutia Bohorodičky ). Všetky tie chrámy sú trojloďová a mnohé v sebe skrývajú staré nástenné maľby čerpajúce námety z evanjelia. Ďalšou nezanedbateľnou súčasťou týchto kostolíkov sú prekrásne ikony, ktoré určite zanechajú v ľuďoch hlboký dojem. Najmladším z kostolíkov je kostolík Nižný Komárnik ( Chrám ochrany Bohorodičky ), ktorý bol postavený pomerne neskoro, a to až v roku 1938.
Za zmienku stojí ale aj iný kostolík. Brežany, Drevený grécko-katolícky chrám sv. Lukáša trojpriestorového východného typu, jediný v okrese Prešov bol postavený v roku 1727. Obnovili ho v druhej polovici 18. storočia. Radí sa tým medzi najstaršie drevené kostolíky na Slovensku. V súčasnosti je kostolík plne funkčný a slúžia sa v ňom rímskokatolícke bohoslužby. Architektúru chrámu reprezentuje atypická zrubová stavba s výraznými vplyvmi gotickej rímskokatolíckej sakrálnej architektúry. Okienka sú vytvorené hlbokými zárezmi vo dvoch susedných trámoch zrubu. Zasklený otvor je opatrený jednoduchou železnou mriežkou. Barokový ikonostas pochádza z roku 1733. Kompozícia chrámu je ovplyvnená dreveným kostolíkom v Hevartove. Typická je samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strešnou konštrukciou lode. Má otvorenú podstienku slúžiaciu ako predsieň chrámu. Drevená zrubová stavba tohto chrámu sa skladá z presbytéria s rovným uzáverom, pozdĺžnej lode a spomínanej prestavanej veže. Presbytérium tvorí spolu s loďou jednotný celok. Má lomený strop, zatiaľ čo v lodi je rovný. V interiéri je trámová konštrukcia mazaná hlinou. Vysoká sedlová strecha je pokrytá šindľom. Hlavný oltár je barokovú z roku 1782. Na murovanej menze je obraz Korunovania Panny Márie od Františka Ferdynandyho z roku 1782. Je vložený do stĺpovej oltárnej barokovej architektúry. Ikonostas je viacradový, čiastočne obnovený maľbami. Členený je točenými stĺpmi s vínnou révou. Zachováva tradičnú byzantskú schému rozmiestnenia ikon. Kráľovské dvere sú sekundárne a premiestnené za hlavný oltár, podobne aj diakonské dvere. Chrámová ikona sv. Lukáša evanjelistu ho zobrazuje plného elánu a v čínnosti, pri zapisovaní evanjeliových udalostí. V spodnej časti orámovania ikony sú vyobrazený kľačiaci fundátori chrámi a modliaci sa na kolenách k ukrižovanému Kristovi.
Kostolík je súčasťou historického cintorína, kde nie je problém nájsť hroby a kríže staršie ako 100 rokov. Hlavne železné kríže pôsobia určite pútavo. Časť cintorína je vyhradená pre hroby novorodeniatok. Blízko seba sa nachádza 6 hrobov, ktorých dĺžka nepresahuje meter s drevenými krížmi nie väčšími ako 20cm. Pohľad na ne je určite zaujímavý aj desivý zároveň.